utorok 13. mája 2014

Martin Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie (recenzia)


 
Humoristicko-satiristická poviedka od známeho slovenského realistického autora sa odohráva na slovenskej dedine. Okrem iného opisuje vtedajšiu situáciu upadajúceho zemianstva, ktoré je takpovediac „po záruke“ a neschopná viesť národ a vyslovuje myšlienku vyzdvihnutia buržoázie do popredia.

Hlavnou postavou je bystrý kupec Ondrej Tráva, ničím výrazne výnimočný či odlišný od bežného človeka. Snaží sa privyrobiť si a na každom obchode získať čo najviac peňazí, veď doba je tvrdá, nabudúce sa zdariť predsa nemusí. Neváha pri svojich obchodných počinoch zneužiť menšie, nevinné lži či polopravdy, aby predsa získal o nejaký ten peniaz-dva naviac. Je to však vo svojej podstate človek čestný a okrádať ľudí podvodmi mu je proti srsti. Celkový charakter Ondreja Trávu vo mne vyvoláva pocit účasti a tušenie, že azda to bol aj zámer spisovateľa, aby sa čitateľ s hlavným hrdinom stotožnil a lepšie pochopil jeho pohnútky a pocity.


V poviedke sa prostredníctvom Ondreja stretávame aj s druhou hlavnou postavou, a to s Adušom Domanickým, zemanom z Domaníc, s ktorým sa Ondrej dostáva do konfliktu kvôli obchodu, ktorý s ním uzavrel. Aduš sa mi javí stelesnením zúfalstva, ktoré azda až do konca sám nepriznáva pred druhými, ba ani pred vlastnou manželkou (ktorá má pravdepodobne – doslova? - triezvejší pohľad na situáciu ako jej muž), či dokonca ani pred sebou samým, na čom sa zakladá dojem blázna, akým domanický zeman pôsobí. Dojem je takisto umocnený nekonečným Adušovým omieľaním o tom, ako sa jeho celá situácia zmení, keď podedí po neborákovi báčikovi z Chochoľova...


Autor výstižne, avšak nie priveľmi obšírne (čo je v mojich očiach plus, na rozdiel od románu Dom v stráni) opisuje atmosféru situácií a pocity Ondreja Trávy, ktoré zažíva na nečakane strastiplnej ceste k vyriešeniu problému s Adušom Domanickým. Ondrejove myšlienky trefne dokresľujú detaily deja a približujú čitateľovi ideu diela.


Priznám sa, že som poviedku začala čítať z donútenia, no už pri čítaní prvých strán som bola prekvapená, akým príjemným, mierne humorným štýlom je napísaná a ako ľahko sa mi číta i napriek tomu, že je napísaná nie novým, lež mierne zastaraným jazykom z autorovej doby. To ma udržalo pri pozornom čítaní po celý čas čítania (za to má u mňa o sto bodov viac ako Dom v stráni) a mohla som si tým pádom odniesť z diela plnohodnotný umelecký i emočný dojem, aj ma to premýšľať donútilo. O čom? O čestnosti, o bezcitnosti, o spoločenskej situácii vtedy a dnes, o zúfalcoch... Povedala by som, že na každého by malo toto dielo iný vplyv, preto ho odporúčam prečítať si a nenechať sa v názoroch ovplyvniť recenziami alebo to „odfláknuť“ a z lenivosti si len prečítať obsah na internete. Tam sa totiž dozviete len holé fakty a výsledný dojem takpovediac - ujde.
 
Kristen

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára